Ujo Rudo mal 87 rokov a každé ráno si pravidelne chodil kupovať noviny a cigarety. Bol to pán, ktorý mal vždy dobrú kolínsku a vlasy pripomínajúce cukrovú vatu si česal dozadu. Bol naozaj milý a každé ráno mi lichotil. Prirovnával ma ku kvetom frézie, moje zelené oči boli preňho dva zafírové kamene a vždy na mňa šibalsky žmurkal.
Vždy mi vravieval, že keby mal o pár rokov menej, alebo viac času, pozval by ma na rande. A potom prišlo to "prekvapivé odhalenie", prečo vlastne na rande ísť nemôžeme. Jeho pani manželka Júlia. Vraj sú spolu dobrých 63 rokov, tak to nechce kaziť na staré kolená. Ale že noviny a cigarety si bude chodiť kupovať pravidelne, nech sa vídame aspoň tak.
Tak mi každý deň povedal nejaký príbeh, ktorý zažil za 63 rokov so svojou ženou. Prežili spolu jednu vojnu, inváziu, zlé časy, chudobu a chorobu, smrť jediného syna.. A aj napriek tomu všetkému ich nič nezlomilo, ani ho vraj nikdy nenapadlo nechať všetko tak a odísť, ako to robia poniektorí.
,,Najľahšie je ujsť. Čo to rieši?", vravieval. A potom zväčša doplnil :,,I keď.. keby niektorí ušli, vojna by skončila oveľa skôr.." .Ale vždy potom doplnil, že aj tak je rád, že mohol to všetko prežiť s niekým, pretože videl, čo dokáže samota narobiť s človekom. Recept na šťastný život je vraj láska. Aké nečakané, však? ;)
,,Ujo Rudo, a ako je možné, že máte 87, fajčíte každý deň celú krabičku už viac ako 70 rokov a ste stále taký vitálny? Povedzte mi recept na taký dlhý život!" -opýtala som sa ho raz zo zvedavosti.
,,Poviem Vám, ale je to tajomstvo"- tajomne sa tváriac sa naklonil cez pult a zašepkal -,, ..Tajomstvom dlhého života je.. nezomrieť ;)"
