Tri Marias , časť druhá

Autor: Antónia Hájniková | 23.2.2015 o 11:08 | Karma článku: 3,74 | Prečítané:  632x

Stále sa mi nechcelo veriť, že som v Amerike. Druhé ráno nás zobudili robotníci, ktorí prerábali akúsi budovu, pár metrov od nás. Zvyčajne by ma to rozhodilo, teraz mi to nevadilo. Znova som vyšla na terasu so šálkou v ruke a pozorovala palmy, ktoré sa vďaka bezvetriu ani nepohli.

Júlia, ktorá si prenajímala izbu v dome, chodievala do práce väčšinou večer a domov sa vracala až ráno. Pracovala ako komparzistka vo filme. Chlapík, ktorý jej izbu prenajímal sa volal Ben. Bol to tichý chlap, bývalý vojak, ktorý sa teraz živil ako masér. Povedal, že môžeme ostať v jeho dome tak dlho, ako potrebujeme. My sme však nechceli byť na príťaž, a tak sme sa na druhý deň vybrali hľadať ubytovanie - s nádejou, že iné ulice nebudú také, ako tá, ktorá viedla do downtownu.

Na naše prekvapenie, sa tá ulica veľmi nelíšila. Bolo tam akurát viac bezdomovcov. Každý z nich mal nákupný vozík, v ktorom uskladňoval 5 a viac igelitových tašiek, v ktorých bolo nevedno čo. Chodníky boli vyduté od koreňov stromov. Zistili sme, že na tej ulici si ubytovanie asi nenájdeme.  Ako sme kráčali dole ulicou, rozhliadali sme sa po okolí. A vtedy sme to zbadali. Rovno pred nami, ale v poriadnej dieľke svietil nápis Hollywood.  V ten deň sa nič špeciálne neudialo.

Nasledujúci deň sme sa znova rozhodli preskúmať okolie a nájsť si ubytovanie. Poviem Vám, že nájsť ubytovanie v LA je neuveriteľne ťažké. Ak ste traja ľudia a ostávate v LA len na pár mesiacov, takmer 90% pokusov je neúspešných. Rozhodli sme sa vyskúšať miestnu dopravu a cieľom našej výpravy bola Santa Monica. Už len čakanie na autobus bol zážitok. Kórejčan, s dreveným krížom na pleci a megafónom v ruke spieval asi katolícke piesne v kórejskom jazyku. V presvedčení, že kedže sme sa všetci nachádzali v Kórejskej Štvrti, budeme rozumieť kórejským duchovným piesňam, hlásal megafónom ľuďom priamo do ucha slová Božie.

Autobus sa pohol a my sme si obzerali nové časti mesta, ktoré sa pozoruhodne menili. Z Wilshire sme sa dostali do Beverly Hills a potom sme pokračovali na Santa Monicu. Ani ten najlepší básnik by nevedel opísať moje pocity a myslím, že ani pocity dievčat, keď sme vystúpili na Santa Monice a uvideli sme pláž, oceán, lunapark, promenádu a na severe Malibu. Santa Monica je mojím obľúbeným miestom na zemi. (O St.Monice Vám porozprávam inokedy).

Zatúlali sme sa do malého stánku, ktorý sa volal Carousel. Bol to židovský stánok a predávali tam traja mladí chlapci, s ktorými sme sa síce nikdy osobne nezoznámili, ale pamätali si nás od prvého dňa. Zakaždým, keď sme boli na pláži- a to bolo niekoľko krát do týždňa- sme sa tam šli najesť. Zvyčajne sme si dávali vegetariánske burrito a cibuľové krúžky s omáčkou ranch.

Ako sme neskôr zistili, každý štvrtok sa usporiadával koncert na móle, ktorý bol zadarmo a hrali tam kadejaké skupiny. Bolo to ohromné. Na pláži bolo veľa ludí, ktorí buď sedeli na dekách alebo tancovali. Vždy sme si dali pivo, ktoré v preklade znamenalo "Husací ostrov".

V ten večer sme sa vrátili domov pomerne neskoro. Bola už tma a prekvapivo chladno. Bol to taký zaujímavý kontrast. Kým cez deň bolo sparno a na nevydržanie, večer človek potreboval sveter či dlhé nohavice.Počas nasledujúcich 3 týždňov som si permanetne zabúdala sveter doma a tak som po večeroch mrzla ..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?