Tri Marias, časť tretia

Autor: Antónia Hájniková | 23.2.2015 o 19:20 | (upravené 23.2.2015 o 19:28) Karma článku: 4,00 | Prečítané:  512x

Končil náš prvý týždeň v LA. Pomaly, ale isto sme sa začali orientovať  v našej štvrti a začali sme objavovať aj iné zákutia toho legendárneho mesta. Ani nasledujúce dni sa nám nepodarilo zohnať ubytko. Skúšali sme volať na inzeráty, webove stránky a sledovali sme aj tabule na uliciach. Bezúspešne

V ten večer nám Júlia vymyslela program. Jeden z jej známych mal lístky na koncert v hollywoodskom bare. Júlia sa kvôli robote nemohla dostaviť, ale nechcela aby lístky prepadli a tak sme tam namiesto nej šli my. Kórejský taxikár mal evidentný problém rozprávať po anglicky a podľa jeho výrazu tváre sme usúdili, že sa za volantom modlil (s najväčšou pravdepodobnosťou ku Kórejskému Ježišovi- každý, kto videl 21 Jump Street to určite pochopil), aby sme sa k nemu neprihovárali.  Tak sme sa aj my modlili, aby nás zaviezol na správne miesto. Vystúpili sme pred barom, kde na nás čakal Júliin známy, postarší chlapík menom Larry. Bol pôvodom talian a na prvý pohľad sympoš. O tom, aký kretén sa z neho neskôr vykľuje, by sa nám ani nesnívalo. Koncert bol fajn (hrala nejaká undergroundová kapela), a keďže končil v pomerne skorú večernú hodinu, rozhodli sme sa presunúť do vedľajšieho baru. V Amerike zatvárajú bary o druhej ráno. No za ten krátky čas sme sa dozvedeli o Larrym mnoho. Ako sa ukázalo, Larry bol celkom známy v hollywoodskych kruhoch. Osobne poznal skupinu Red Hot Chili Peppers, Sandru Bullock či Kennedyovcov a jeho pravdepodobne najväčším životným úspechom bolo napísanie knihy o  Guns n Roses. Zdal sa byť naozaj v pohode chlapík a vôbec nevyzeral na 65. Chodil pravidelne behávať, do fitka a vraj pravidelne chodil splavovať rieku v Colorade. Keď sme nastúpili do jeho auta, aby nás odviezol domov, museli sme zo sedadiel odhrnúť odpadky a dávať pozor, kde si sadáme. Dohodli sme sa, že na druhý deň pôjdeme na Venice, na miesto, odkiaľ pochádzajú legendy.

Tak aj bolo. Na druhý deň sme šli na Venice. Videli sme pekné malé domčeky, s predzáhradkami, prítulné veverice a dostali sme sa na pláž. Privítala nás promenáda, na ktorej boli najzvláštnejšie, najčudnejšie, najnechutnejšie a všetko naj- veci, aké som videla vo svojom živote. Nepochopení umelci, ktorí si na svoje živobytie zarábali naozaj zvláštnym spôsobom, ako napríklad stáním na ulici s tabuľkou v ruke, na ktorej bolo napísané "Som príliš škaredý na to, aby som bol striptér" alebo vystvaovaním zdrogovaného psa, ktorý tam len ležal a spal, a ľudia mu mohli za gaťky strkať jednodolárovky. Našli sa tam tanečníci, mímovia, maliari, ale aj takí, ktorí predávali ručne vyrábané šperky a čelenky. Zastavili sme sa aj v slávnom skateparku, kde chalani predvádzali naozaj super kúsky. Keď sme sa vracali späť k autu (a teraz si naozaj nepamätám, ktorá z nás to bola) niekto začal tvrdiť, že pred nami po ulici kráča bývalý účastník Česko-Slovenskej Superstar a spevák Ben Cristovao. Dievčatá naňho začali pokrikovať familiárne :,,BEN,BEN"  a ten človek sa naozaj obzrel. A naozaj to bol on. Pristavil sa k nám ako starý známy a porozprával nám, že sem priletel, kvôli sestriným promóciam. Spravili sme si s ním fotku a veselo sme si vykračovali ďalej po Venice...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?