Ja zažívam divy sveta každý deň, bez toho, aby som musela vymeškať čo len jednu hodinu v škole.
Začnem asi tým, čo obnáša cesta do školy. Nepochybne prichádza jar. Potkany smelo vychádzajú a veselo si cupkajú po chodníku. Šantia v smetiach, ktoré sa objavili po roztopenom snehu a vôbec im nevadia cyklisti, ktorí tu boli aj v zime. Presne! Aj to je jeden z divov sveta- Zimní cyklisti, ktorým nevadí námraza na chodníkoch, vietor, či sneh chrliaci sa rovno do tváre. Cyklisti telom a dušou.
"Lepšie neskôr, ako nikdy " - zrejme motto technických služieb, ktorí sa teraz rozhodli posýpať už suché chodníky. Tipujem, že časť z nich sú aj umelci, pretože som ešte nikdy predtým nevidela tak rovnomerne posypaný chodník. Presne podľa pravítka. Cyklistická strana posypaná, časť pre chodcov neposypaná.
Novodobý trend, moderná doba prišla aj na východ. Bezdomovci už nežobrú, už si chcú len požičať. Veta :,, Pani zlatá, venujte mi pár drobných na rožok" sa zmenila zo dňa na deň na - " Nemáte mi požičať nejaké euro?" Ťažko tomu uveriť, ja viem. Ale nebyť toho, že som to zažila na železničnej stanici, tiež by som tomu neverila. Bežne sa mi napríklad stáva to, že kým ja vyhadzujem smeti do koša, z druhého vylieza chlap.
Ako "dobrý vtip" mi prišiel aj moment, kedy mi asi 50- ročná pani v banke začala svojvoľne tykať. Nemyslím, že vek 21 je až tak veľa, ale ani málo. Avšak dosť na to, aby som zastávala rovnaký post klienta, ako všetci tí, ktorí tam majú taktiež svoje účty. ,, Tu si napíšeš číslo účtu.. a tu sa podpíšeš..." Od prekvapenia som zostala len ticho stáť. Ako vtedy pri pokladni, keď si odomňa vypýtala predavačka občiansky, keď som kupovala jablkové pivo. Nič by na tom nebolo, keby za mnou nestálo dievča, ktoré si pamätám ešte zo strednej, ktoré bolo podstatne mladšie a cigarety jej predali bez najmenšej pochybnosti. Make- up a push-upka robí očividne svoje.
Jeseň života. Väčšina z nás si pamätá, že starké a starkí sú čarovné stvorenia, s bielymi vlasmi a s dramatickým životným príbehom. Predstavujeme si, že každá vráska na tvári ma nejakú story. Milý, tenký a upokojujúci hlas. OMYL ! V nákupnom centre mi jedna pani nevraživo prešla vozíkom po nohe a uchmatla mi poslednú brokolicu, veselo sa predbiehajú v rade pri pokladni a nemilosrdne vás strkajú s vychádzkovou paličkou, keď čakáte na autobus!
A pritom všetci dobre vieme, že o niekoľko rokov, toto budeme nazývať ako "Staré dobré časy" ..
