Pre úspešné vyhnutie sa tohto momentu som sa rozhodla ísť do malých, nenápadných potravín. Otvorila som vŕzgajúce dvere a vkročila do príjemne chladnej miestnosti. V obchode boli asi štyria ľudia a dve predavačky, ktorým ani zákazník nezabránil v popíjaní popradskej kávy (viem to, lebo konštatovali, aké výhodné bolo tú kávu kúpiť)
,,Môžem zaplatiť?"- ozval sa starší pán
Predavačka Žaneta /ako písalo na menovke/ si martýrsky povzdychla, neochotne položila kávu na poličku a rýchlosťou slimáka sa pohla k pokladni. Tovar sa pod rukami predavačky mihal sťa blesk, avšak pod rýchlosť blokovania sa nepodpisovala zručnosť, ako skôr snaha zbaviť sa zákazníka a ísť dopiť chladnúcu popradskú kávu, ktorá bola v akcii. Nervózna predavačka v záchvate trieskala tovarom, nedbajúc na to, že medzi zbožím boli aj vajíčka v sáčku. Gravitácia a takmer basketbalový výkon spôsobili škodu za pár centov a rozpútali hádku medzi majiteľom-vtedy už rozbitých vajíčok a mierne militantnou predavačkou.
,,Vy ste mi poškodili tovar"
,,Ja som Vám nič nepoškodila, už také boli"
,,Také neboli, také by som si nevzal. Ja som Vás sledoval už od začiatku a videl som, ako mi tu hádžete s vecami."
Predavačka tváriac sa, že nevie o čom je reč, nesúhlasne odvetí :,, Kde ja by som hádzala s vecami, tie vajcia ste mali už vtedy také."
,,Keď som ich mal vtedy také, čo ste neskontrolovali tovar, či nie je poškodený?"
,,A čo? Ja mám i tovar kontrolovať, i blokovať, i čo ešte?"
To pán už červenel, ale ešte stále snažiac sa udržať situáciu na pokojnej hladine, s "kľudom Angličana" povedal:,, Veď mi to vymeňte a bude to v poriadku. O čo tu vlastne ide? Ja to nezoberiem ale ani nezaplatím."
Neústupčivá predavačka zlostne zagánila na "arogantného panáka" (ako ho neskôr s kolegyňou nazvali).
,,Ja som Vám už povedala, ja som Vám nič nerozbila."
,,A ja som Vám povedal, že Vás sledujem od začiatku, ako tu nervózne blokujete tovar.."
,,VY SI NEVIETE PREDSTAVIŤ, ČO JE TO BYŤ OSEM HODÍN V ROBOTE, KAŽDÝ DEŇ, V SOBOTU, V NEDEĽU!"
Ja som robila cez leto 12 hodín a som tu-pomyslela som si
,,VY SI NEVIETE PREDSTAVIŤ, KOĽKO JA TU MÁM ROBOTY. INVENTÚRY, BLOKOVANIA, DOKLADANIE TOVARU!"
Ako v komédii. Pán, ktorý si chcel vydobiť čo mu patrí, ostal zaskočený a potom pomedzi smiech povedal :,,Máte pravdu, neviem. Ja som bol celý život lekárom.."
Hodil na pult dve eurá, vzal si minerálku a noviny a odišiel ...
