Tri Marias, časť piata

Autor: Antónia Hájniková | 26.2.2015 o 18:33 | Karma článku: 2,10 | Prečítané:  371x

Hovorí sa, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Tak sme sa asi dobrí ľudia, lebo sme sa vyspali všetky tri na jednom gauči v Larryho byte.

Dodnes mi nie je jasné, prečo sa ten človek snažil zachrániť  gauč na ktorom sme nocovali, keďže o údržbu zvyšku bytu nejavil žiaden záujem. Keď sme si šli večer ustlať, zistili sme, že je matrac v igelite a podľa Larryho inštrukcií, ten igelit tam mal zotrvať aj naďalej.

V to ráno sme sa okrem iného dozvedeli, že sme na týždeň zachránené. Larryho priateľ, Morgan, ktorý pracoval ako fotograf, nám "požičal" svoju vilu v Hollywood Hills na týždeň za podmienok, že mu postrážime dom a psa, kým bude preč. Hollywood Hills je miesto, kde žijú veľmi bohatí ľudia a celebrity. Pár celebrít sme tam aj stretli, väčšinou ráno, keď si chodili zabehať, či vyvenčiť psov.

Dom, v ktorom sme bývali bol starý a tak trocha strašidelný. Mal niekoľko poschodí, orámovaný terasami. Mal vlastnú príjazdovú cestu a plot obrastený brečtanom. Obrovská vstupná brána bola poznačená zubom života a keď s ňou človek pohol, zavŕzgala.Dom bol zariadený v koloniálnom štýle a keby sa oňho niekto viac staral, vyzeral by svetovo. V jednej z jeho izieb bol billiardový stôl, v druhej mal súkromný bar, v tretej boli staré hračky jeho syna, v ďalšej mal pracovňu...  Bol to obrátený dom. Mal síce niekoľko poschodí, ale schody viedli smerom nadol. Necítili sme sa tam veľmi bezpečne, vyzeralo to naozaj ako z hororu. Nikdy ste nevedeli, či je niekto hore, alebo na vašom poschodí. Susedia síce tvrdili, že sa nám nič nestane a že susedská hliadka ešte nesklamala, ale aj tak sme mali čudný pocit. Vždy sme mali rozsvietené svetlá po celom dome, ale na nejakom pocite bezpečnosti to nijako nepridalo. Mám pocit, že to bolo asi aj horšie, lebo som sa páru krát zľakla aj vlastného tieňa.

Pes, o ktorého sme sa mali starať sa volal Buddy a bol to labradoodle. Bol to kríženec labradora a pudla a vyzeral ako obrovský plyšový pes. Ale aký bol veľký, taký veľký bol aj strachopud. Ten by nás veru vôbec neuchránil pred zlodejmi!!  Bol akýsi letargický, chýbal mu asi jeho pán a tak väčšinu času presedel na gauči zízajúc z okna.

Slnko už zapadalo, keď sme vyšli von, na jednu z terás. Pohľad, ktorý sa mi naskytol bol neopísateľne úžasný. Oranžové nebo sa dotýkalo mrakodrapov, v korunách stromov na záhrade spievali vtáky a ešte stále sme cítili, aký bol vzduch teplý.

Zrazu som pochopila o čom Young rozprával. Mali sme Mesto Anjelov na dlani...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, policajné zdroje hovoria o možnom samovražednom atentáte.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti voličov.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.


Už ste čítali?